Slávime 30 rokov od pádu komunizmu a tešíme sa z demokracie. Naše deti vyrastajú v slobodnej spoločnosti, kde sa nemusíme báť, že ich zavrú za to, že chodia do kostola, kde sa nemusíme báť, že skončia v uránových baniach pre to, lebo skritizovali komunistickú stranu. No musíme sa báť, či naše dieťa niekto nezastrelí, lebo sa až príliš venovalo korupcii niektorých ľudí. Niektorí sa musia báť, z čoho zaplatia najbližší nájom a neúmerne vysoké poplatky za elektrinu. Alebo čo kúpia svojím deťom na jedenie.
Strata kontaktu s realitou. Asi tak by sa dala popísať naša politická scéna 30 rokov po páde komunizmu. Predstavitelia našich politických strán nepoznajú realitu bežných ľudí. Niektorí si ju možno ešte pamätajú z mladosti. Ale asi ju vytesnili. Nevidia tu približne 1 milión ľudí v exekúcii, 20% ľudí v pásme chudoby, ktorí nevedia z čoho zaplatia nájom a nakúpia jedlo. Nevidia večerné výpredaje v kauflande a tescu, kde ľudia čakajú na 70% zľavy na mäso, syry, pečivo a zeleninu, aby vôbec mohli nakúpiť. Nevidia veľké množstvá ľudí, ktorí žijú (a aj umierajú) na ulici, napriek tomu, koľko prázdnych a chátrajúcich budov hyzdí naše mestá. Za stratu dôvery v Európsku úniu, demokraciu, v súdy a spravodlivosť vinia kdekoho, od konšpiračných portálov cez Ruskú propagandu až k Šorošovi. V žiadnom prípade však nechcú viniť seba a to, akým spôsobom všetky terajšie vlády kradli.
Naša druhá, Bratislavská bublina, ktorá žije v relatívnom blahobyte sa čuduje, prečo ľudia napriek všetkému volia Kotlebu. Asi nepoznajú realitu Poltára, Rimavskej Soboty, Krupiny, Veľkého Krtíša alebo Lučenca. A mnohých ďalších miest. Alebo ju jednoducho nechcú poznať. Pretože táto realita je veľmi vyrušujúca. Núti človeka byť kritickejší, vyjsť zo svojej zóny komfortu a neprijímať nekriticky všetko, čo nám naše elity naservírujú.
Prečo ľudia volia Kotlebu? Lebo za nimi neprišiel na novom mercedese, ale na starom aute. Lebo útočí na nízke pudy, závisť a nenávisť. Rovnako, ako to robili nacisti a boľševici. A prečo mu to ľudia veria? Pretože tu naozaj je chudoba a bieda. Pretože vidia, čo sa deje a dialo v našich vládach. Nie bublina čísel a tabuliek, ktorá hovorí o raste HDP a skreslených tabuľkách nezamestnanosti. A všade tam, kde je chudoba a bieda, rastie extrém. Darmo budete ľudom vysvetľovať, že nacisti nie sú riešením. Riešením pre nich nie sú v prvom rade milionári a oligarchovia, ktorí túto krajinu dostali do tejto situácie. Jediného milionára, ktorého chudobní prijímajú, je Boris Kollár. Možno niektorí pre to, že mu ticho závidia tie ženy. Ale hlavne pre to, lebo hovorí o exekúciách a sľubuje ich odpustenie. Tam treba hľadať dôvod, prečo má v prieskumoch 7% podporu.
Naše staré aj nové politické strany vedú milionári. Len s údivom sledujem, akí nekritickí voči nim dokážeme byť. Mnohí z nich by v zahraničí museli odstúpiť pre menšie prečiny, aké majú niektorí z našich lídrov na tričku. V zahraničí odstupujú ľudia napríklad pre to, že sa predbehli v rade u lekára. V Rakúsku padla vláda na tom, že jeden z jej predstaviteľov o korupcií hovoril. Nie pre to, že ju konal, len o nej hovoril. Na Slovensku sa nám naša vláda smeje do tváre napriek zverejneným nahrávkam, na ktorých si rozoberajú miliardy. A aktuálny líder opozície si preukázateľne neoprávnene nechal vyplatiť vratky DPH vo výške státisícov eur. V zahraničí by ho to diskvalifikovalo a stíhanie a následná mastná pokuta by bola samozrejmosťou. Na Slovensku z neho Bratislava urobila lídra protikorupčnej opozície. Oxymoron? Veď čo. Ale potom sa nečudujme, keď naši chudobní volia Smer a Kotlebu. Samozrejme, miera závažnosti tohto priestupku je niekde úplne inde ako miera závažnosti zločinov Fica, Bašternáka, Haščáka, Brhela, Poora a Kočnera. Bašternák si uplatňoval vratky, ktoré nikdy nezaplatil. Kiska si nechal vrátiť daň, ktorú zaplatil. Ak toto chce Smer porovnávať, je to cynický výsmech spravodlivosti. Na zastupiteľov Smeru by v zahraničí čakalo veľmi dlhé väzenie. V Číne dokonca poprava. Ale to sme naozaj až tak nekritickí, že nám to nevadí? Naozaj nemáme na lepších lídrov, než milionárov s mnohokrát minimálne pochybnou minulosťou?
Ak chceme uzdraviť našu ubolenú vlasť, musíme začať sami od seba. Byť viac kritickí, očakávať od našich zastupiteľov viac. Mať viac otvorené oči na ľudí okolo nás. Pretože politici sú len odrazom našej spoločnosti. A potrebujeme hlavne odvahu. Odvahu slušných ľudí nie len do politiky vstúpiť, ale aj v nej riskovať. Stať sa lídrom. Pretože milionárov voliči Kotlebu za lídrov nechcú. Neveria im.
