Voľby priniesli vyhodnotenie smerovania politických strán voličmi a rozdelili ich na víťazov, štatistov a porazených. Víťazmi sú strany OĽaNO a Sme rodina. Štatistami sa stali strany Za ľudí a SaS a skupina porazených je pomerne široká, počnúc stranou SMER-SD.
Smer sa síce dostal do parlamentu, ale s nulovým vládnym potenciálom a vo voľbách oproti minulosti výrazne stratil. Medzi porazených je potrebné samozrejme započítať aj bývalé vládne strany Most a SNS, príčiny ich neúspechu sú však rozdielne: U Mostu je príčinou nespoľahlivosť a paktovanie s mafiánskym Smerom-SD, u SNS je to nepresvedčivý Andrej Danko. Ďalším porazeným je ĽSNS, ktoré malo vysoké, dvojpercentné ambície a chcelo sa stať subjektom, bez ktorého zostavenie vlády nebude možné. Našťastie predvolebné vzopätie síl hlavne strán PS-SPOLU a KDH prinieslo ovocie v tom, že mnohých ľudí od voľby ĽSNS odradilo, ale neprenieslo týchto voličov k iniciátorom „protikotlebovského povstania“, ale k Igorovi Matovičovi. Naopak, fixácia na protikotlebovskú tému bola voličmi vyhodnotená ako nedostatočná a menované strany sa do parlamentu neprebojovali.
Detailnejšie by som sa chcel venovať neúspechu Kresťanskodemokratického hnutia. Tento neúspech naznačovali trendy ešte pred nástupom protikotlebovskej kampane. Budem sa teraz venovať posledným 4 rokom, pretože pád KDH má dlhšiu históriu a k jeho pádu sa vyjadrovali aj fundovanejší analytici a komentátori, ako som ja a vtedy som nemal vnútorný pohľad na vec.
Vývoj udalostí, ktorý smeroval k volebnej porážke KDH sa dá rozdeliť na 3 etapy:
1. Etapa: Nástup Alojza Hlinu do funkcie predsedu KDH
Po zvolení Alojza Hlinu za predsedu KDH začali preferencie KDH rásť. Hlina veľmi rýchlo skoncoval so „starými štruktúrami“, ktoré koketovali s vládnym SMERom, začal nastavovať KDH ako dynamickú stranu jasne vymedzenú voči vládnemu SMERu a korupcii, do vedenia sa dostalo viacero nových tvárí, čo vzbudilo záujem verejnosti a vzbudilo to nádej na to, že KDH sa zbaví problémov. Rastúca tendencia sa potvrdila pri komunálnych voľbách, ktoré sú pre KDH tradične najväčším úspechom vďaka jeho silným regionálnym štruktúram a KDH sa začalo blížiť k dvojcifernému číslu v rámci preferencii. Ak berieme len renomované agentúry, najlepší výsledok dosiahlo v apríli 2018 v prieskume agentúry AKO – 8,6%. Následne započala kampaň do eurovolieb. Tu dosiahlo KDH vrcholové štádium, ktoré zavŕšilo výsledkom vo voľbách do EP.
2. Etapa: voľby do EP
Počas volebnej kampane prišiel prvý bod, v ktorom môžeme hľadať príčiny následného poklesu KDH, ktorým je situácia okolo pravidla „trikrát a dosť“ a následnému logickému vzniku nového subjektu – KU. Nový kurz strany, ktorá mala ambíciu podobať sa nemeckej CDU vyšiel na povrch tým, že jednotkou kandidátky do EU parlamentu sa stal Ivan Štefanec. Mnohí ľudia Štefanca nepovažovali za Kresťanského demokrata a kritizovali jeho postavenie ako lídra kandidátky pre jeho liberálnejšie smerovanie ako je štandard kresťanskej demokracie. Mnohí takisto túto nomináciu nechápali ani v súvislosti neumožnenia opätovnej kandidatúry rešpektovanej Anny Záborskej, keďže sa tiež nejednalo o novú tvár v politike. Vtedy som aj ja osobne začal upozorňovať na to, že neumožniť Anne Záborskej kandidovať do EP je chyba a bude mať za následok trieštenie kresťanskej politiky. Sám som vyjadril svoje prekvapenie z pozície Ivana Štefanca ako jednotky kandidátky. Vtedy som spoločne s mojím klubom a okresným centrom KDH Banská Štiavnica podal predsedníctvu odporučenie, aby Anna Záborská bola zaradená ako kandidátka do EP. Podobné odporučenie podalo podľa mojich vedomostí viacero straníckych organizácií. Tieto odporúčania sa však nestretli s pochopením predsedníctva, ktoré vyjadrilo svoju pozíciu ako jasne odmietavú a rada KDH sa pri hlasovaní o výnimke pre Annu Záborskú postavilo na stranu predsedníctva. Toto hodnotím ako zlomový moment, ktorý viedol k odchodu Anny Záborskej z KDH a založeniu Kresťanskej Únie, čo bolo počiatkom postupného úpadku KDH. Dovolím si tvrdiť, že ak by Anna Záborská ostala na kandidátke KDH a podarilo by sa získať aj Branislava Škripeka, výsledok by bol ešte výraznejší a KDH by prekročilo dvojcifernú preferenčnú hranicu. Nestalo sa tak. Naopak, KDH začalo byť kritizované z liberalizácie a opúšťania hodnôt kresťanskej demokracie. Dôvera jadrových voličov kresťanskej demokracie bola otrasená a KDH začalo preferenčne klesať.
3. Etapa: volebná kampaň do parlamentných volieb.
KDH vo volebnej kampani správne stavilo na témy, v ktorých bolo v minulosti slabšie: ekonomika, zdravotníctvo, školstvo. Popri tom zachovalo pomerne silnú líniu v prorodinnej politike. No absolútne ignorovalo silové témy, ktoré boli historicky silnou stránkou kresťanskej demokracie – spravodlivosť, armáda a výrazný kandidát na pozíciu ministra vnútra. Dovolím si tvrdiť, že KDH na tieto témy úplne rezignovalo. Do toho prišiel zlomový moment číslo 2, za ktorý považujem podpísanie tzv. „dohody o neútočení“ a jej následná interpretácia voličom. Sám som túto dohodu chápal tak, že sa jedná o snahu ukázať alternatívu aktuálnej vláde Smeru, nerozumel som však úplne, prečo túto alternatívu hľadáme u najväčšieho ideového protivníka. Viac krát som túto dohodu ako takú obhajoval pred verejnosťou. Dnes to vyhodnocujem ako chybu. Táto dohoda opäť zneistila jadrového voliča kresťanskej demokracie a postoj predsedu, ktorý v tejto situácií hneď od začiatku nechcel jasne komunikovať zásadné postoje pre KDH s argumentom, že si nechce odkazovať veci cez médiá bol najväčšou chybou volebnej kampane. Napriek myslenému dobrému úmyslu. Po tomto momente sa spustila vlna ostrej kritiky KDH, ktorá sa však dala predpokladať a to, že KDH sa okamžite a jasne nepostavilo za svoje hodnoty znamenalo stratu dôvery jadrového voliča. Dohoda síce ako akási olivová ratolesť priniesla rádovo tisíce nových voličov, no podľa môjho názoru odradila výrazne viac ľudí, ako priniesla, čo naznačuje aj volebný výsledok v porovnaní s predošlými výsledkami KDH. Predseda KDH bol často videný s predstaviteľmi ideového oponenta nie len hodnotovo, ale aj politickou orientáciou naľavo. V kombinácií s mediálnymi prestrelkami s Igorom Matovičom a Kresťanskou úniou to bolo pre jadrového voliča nepochopiteľné. Pri vyššej účasti voličov ako v predošlých voľbách KDH dosiahlo ešte nižší percentuálny výsledok. Strana síce v absolútnych číslach získala viac voličov, ako v predošlých voľbách a dokonca som čítal reakcie ľudí, ktorí to označujú za úspech, no ja osobne to hodnotím ako zlyhanie. Cieľom KDH totiž nebolo „preliezť“ tesne do parlamentu, ale stať sa opäť hlavným nositeľom kresťanských hodnôt a boja proti korupcii. KDH v tejto úlohe fatálne zlyhalo.
