Povolebné rokovania o zostavovaní vlády, ktoré boli hlavnou a jedinou témou minulého týždňa ustúpili vo svetle udalostí posledných dní do úzadia. Začiatkom týždňa sa stala témou číslo jedna epidémia koronavírového ochorenia. Zašla tak ďaleko, že od utorka bol po ťažkých vyjednávaniach vyhlásený zákaz vysluhovania verejných svätých omší na dva týždne. Tento zákaz pozdvihol vlnu frustrácie aj vzhľadom k tomu, že obchodné centrá a reštauračné zariadenia, kde je riziko nákazy rovnaké, ak nie ešte vyššie ako v kostole, ostávajú v prevádzke. Niektorí veriaci sa pustili aj do kritiky otcov Biskupov. Ako sa v tejto situácií správne zachovať?
Myslím si, že cirkvi sa zachovali správne, keď oznámili zákaz verejných bohoslužieb, je to opodstatnené a som si istý, že všetkým nám ide o to, aby táto epidémia skončila a aby to bolo zažehnané, čiže ak hygienik považoval za správne, aby sa takáto vec stala, tak je logické, že cirkev, ako súčasť spoločnosti, toto samozrejme prijala, lebo všetkým nám ide o spoločné dobro. To, čo je hlavné, je aby ľudia zachovali pokoj, aby nevznikla nejaká panika. My ako veriaci sa môžeme samozrejme stále modliť za seba navzájom, mali by sme to robiť, treba byť aj voči sebe pozorní a pomáhať si, keď vidíme, že niekto potrebuje nejakú pomoc a samozrejme, rešpektovať tie obmedzenia, ktoré prichádzajú zo strany civilných autorít. Viem si predstaviť, že mnohí ľudia prijali tento zákaz s veľkou bolesťou, koniec koncov aj otcovia Biskupi povedali, že tento zákaz vyhlasujú s bolesťou v srdci, ale treba povedať, že aj cirkevná tradícia okrem klasického svätého prijímania pod sviatostnými spôsobmi chleba a vína, ktoré sme mohli bežne prijímať v našich kostoloch, už svätý Augustín hovorí o možnosti takzvaného duchovného svätého prijímania. To znamená, že človek môže prijať účinky sviatosti, ak je disponovaný, aj keď nemôže prijať fyzicky eucharistiu pod sviatostným spôsobom, čiže treba oceniť, že napríklad katolícke médiá sa rozhodli vysielať sväté omše, aby čím viac ľudí malo prístup ku Božiemu Slovu a k tomu, aby mohli duchovne prijímať sviatosť. Myslím si, že ľudia by nemali podliehať nejakým obavám. Samozrejme, táto situácia nie je pre nikoho príjemná a komfortná, keďže prežívame pôstne obdobie, tak si znova uvedomujeme, že toto je nová, nečakaná tvár pôstu. Lebo zrazu sme konfrontovaní s tým najmä my, ktorí sme denne boli v kostoloch a pri oltároch, hlavne laici budú cítiť, že nebudú môcť pristupovať ku sviatostiam, alebo nemôžu byť na tom obľúbenom mieste, ako boli doteraz. Chcem zároveň všetkých ubezpečiť, že kňazi tak, ako doteraz, budú slúžiť sväté omše aj s úmyslami, ktoré boli dohodnuté, akurát tieto sväté omše budú bez prítomnosti veriacich.
Vráťme sa nateraz k zostavovaniu vlády. Liberálni komentátori a médiá hovoria o „ovládnutí parlamentu ultrakonzervatívcami, respektíve náboženskými fundamentalistami. Oľga Pietruchová v pondelňajšom rannom podcaste aktualít hovorila o tom, že LGBT ľudia sú noví židia a že im hrozia na Slovensku pogromy. Čo si myslíte o takomto hodnotení situácie?
Myslím si, že takéto hodnotenie je prehnané, zároveň ale treba priznať, že ano, téma vzťahov ku sexuálnym menšinám bola zneužívaná aj v predvolebnej kampani a nedá sa vylúčiť, že tá predvolebná rétorika mohla u niektorých podnietiť nenávistné postoje, čo samozrejme nie je správne. Keď sa vrátim k voľbám, tak sa mi zdá, že tieto voľby boli prekvapujúce hlavne v tom ohľade, že sme boli svedkami akoby konca tých štandardných politických strán na politickej scéne, lebo vidíme, že dokonca aj strany, ktoré sa javili ako štandardné, povedzme, štandardná liberálna strana ako progresívne slovensko, štandardná kresťanskodemokratická strana ako KDH sa do parlamentu nedostali. Je veľkým prekvapením, že z jednej strany v parlamente vládu zostavujú strany, ktoré sa dajú charakterizovať ako populistické, ale zároveň treba povedať, že sú v mnohom hodnotovo aj konzervatívne. Toto je naozaj prekvapujúce. Zdá sa mi, že keď túto udalosť zasadíme do kontextu celoeurópskeho vývoja, alebo globálnejšieho vývoja vrátane vývoja vo vyšehradskej štvorke, tak zistíme, že to nie je až taká veľká novinka, lebo mne sa zdá, že týmito voľbami sme navonok potvrdili, že mentálne sme súčasťou tohto európskeho priestoru, to znamená, že kým doteraz sa zdalo, že Slovensko sa vyvíja trochu ináč, ako Maďarsko, Poľsko alebo Česká republika, tak tieto voľby potvrdili, že nevybočujeme z radu, to znamená, že sme súčasťou vyšehradskej štvorky z toho hľadiska, ako sa politika vyvíja. Myslím si, že to je začiatok dlhodobého trendu, teda nejde o nejakú odchýlku, dokonca sa mi zdá, že tieto voľby, a v tomto by som možno súhlasil aj s oponentami zo strany liberálov, že Slovensko sa stáva aspoň navonok konzervatívnejším. Aby som to rozlíšil, nedá sa povedať, že by tieto voľby potvrdili enormný záujem o kresťanské hodnoty, alebo hodnoty kresťanskej demokracie, ale skôr keby som to rozlíšil tak jemnejšie, povedal by som, že Slovensko potvrdzuje, že je konzervatívnou krajinou a že liberálne hodnoty v takom zmysle, ako sú dnes vnímané v západnej Európe sú mu cudzie, lebo toto bude pre väčšinu vládnej koalície aj takým tmelom. Dokonca vidíme, že ešte aj Sloboda a Solidarita, ktorá je liberálnou stranou, ale rozhodne sa jedná o iný typ liberalizmu ako vidíme v prípade Progresívneho Slovenska, myslím si, že konzervativizmus sa stáva novým mainstreamom v tom zmysle, že ešte nie je celkom jasné, aké črty bude mať, ale vnímam aj to, že tieto politické strany, keďže budú tento konzervatívny prúd vytvárať, tak rozhodne sa budú usilovať o spoluprácu aj s cirkvami, lebo cirkvi zo svojej prirodzenosti sú nositeľmi základných konzervatívnych hodnôt. Keby som to rozmenil na drobné, okrem tých reforiem súdnictva, školstva, zdravotníctva, ktoré verejnosť očakáva, tak si myslím, že ten základný myšlienkový rámec, v ktorom sa spoločnosť bude uberať, bude konzervatívny a vôbec by ma neprekvapilo, keby sa táto vláda odhodlala povedzme aj nejakým hodnotovým korekciám, ktoré kresťania a myslím si, že aj mnohí voliči, ktorí aktívnymi kresťanmi nie sú, ale sú v myšlienkovom konzervatívnom svete, ich budú vítať.
Hlavnou tvárou tejto konzervatívnej zmeny sa stalo hnutie Igora Matoviča – Obyčajní ľudia. Tu je dobré spomenúť, že Igor Matovič pred voľbami kritizoval Alojza Hlinu za to, že navrhoval voľnú ruku v hodnotových otázkach v prípadnej novej vláde. Matovič to nazval „prestieraním červeného koberca pre registrované partnerstvá a v spoločnom vyhlásení so zastupiteľmi Kresťanskej únie sa zaviazal k tomu, že nevstúpi do vlády, ktorá by mala RP v programovom vyhlásení, že žiadny koaličný poslanec takýto zákon nebude môcť predložiť a ani zaň zahlasovať, ak ho predloží opozičný poslanec. Dva dni po voľbách však Igor Matovič vo viacerých rozhovoroch otvoril voľné hlasovanie v hodnotových otázkach (aj liberálnych), čo je presne to isté, za čo predtým veľmi ostro útočil na kresťanskodemokratické hnutie. Dá sa Igorovi Matovičovi veriť, že bude konzistentný, keď takto radikálne a rýchlo dokáže zmeniť postoj?
Keďže ho osobne príliš nepoznám, je ťažko povedať, či sa mu dá veriť alebo nie, ale na druhú stranu, keby sme analyzovali jeho výroky, tak zistíme, že má aj opačné tvrdenia. Nedávno som videl jednu tlačovú besedu, ktorú mal v parlamente, kde veľmi pekne hovoril o tom, že je rozdiel medzi ochranou života a registrovanými partnerstvami, lebo pri ochrane života ide o život ako taký, aby bol zachovaný a pri registrovaných partnerstvách ide o kvalitu života, to znamená, že tam nejde o život v tom zmysle, ako pri témach pro-life. Čiže je zrejmé, že on dokáže pre voliča veľmi jednoduchým spôsobom vysvetliť v čom je rozdiel a podľa mňa to vysvetlil správne a keď som ho správne rozumel aj v jeho iných príhovoroch, tak v otázkach týkajúcich sa pro-life, to znamená ochrany života keď hovoríme o interrupciách alebo eutanázií, tak tam bolo zjavné, že chce nechať poslancom voľnú ruku. Ako to naozaj myslí, to ukáže samozrejme čas, lebo máte pravdu v tom, že tie vyjadrenia, ktoré ste odcitovali, o ktorých viem aj ja, tak vyzerajú byť tak trochu protirečivé, to ukáže čas. Ale na druhej strane, zdá sa, že pravdepodobnosť, že bude ťahať politiku konzervatívnym smerom, teda aj ku kresťanským témam, je podľa mňa oveľa väčšia, ako v tom opačnom prípade, už aj z toho dôvodu, že on sám, pokiaľ mi je známe, tak je praktizujúci katolík, to znamená, že má k tomu aj nejaký vnútorný vzťah a myslím si, že ak by došlo na lámanie chleba, tak by sa postavil na túto stranu, nehovoriac o tom, že viac, ako polovica jeho parlamentného klubu sú ľudia, ktorí sú praktizujúci kresťania a tí, myslím, že budú s ním viesť intenzívny rozhovor, aby isté veci boli v koalícií normálne zvládnuté a nevylučujem ani to, že títo ľudia v spolupráci s ďalšími kresťanmi v iných stranách môžu vyjsť s iniciatívou, aby sa niektoré témy dostali do popredia. Aj keď by som ešte rád zdôraznil jednu vec, a to že neočakávam, že tieto hodnotové otázky sa budú riešiť v nejakom dohľadnom čase, lebo podľa mňa aj samotným kresťanom, zvlášť Kresťanskej Únií, bude veľmi záležať na tom, aby boli od začiatku vnímaní ako seriózny politický partner, hoci v rámci OĽaNO, a nie ako tí, ktorí rozbíjajú koalíciu na hodnotových otázkach. Predpokladám, že síce s tými témami budú narábať, budú o nich uvažovať, budú ich chcieť presadzovať, ale nemyslím si, že to bude nejaký headline, s ktorým by išli do verejného priestoru hneď na začiatku volebného obdobia.
Ďalším fenoménom týchto volieb je nárast, dá sa povedať, konzervatívneho populizmu. Na Slovensku už máme taký zvyk, že ľudia si vyberajú veľmi emotívne a dá sa hovoriť o tom, že sa snažia hľadať si akoby nového spasiteľa. Po páde komunizmu to bolo vidieť, keď hľadali nového spasiteľa vo Vladimírovi Mečiarovi, následne hľadali spasiteľa v Dzurindovi, potom vo Ficovi a teraz opäť hľadajú spasiteľa, alebo záchrancu v Igorovi Matovičovi. Je takýto kult osobnosti zdravý a nemôže byť do budúcna potenciálne nebezpečný?
Viete, všetko môže byť nebezpečné koniec koncov, čiže aj takýto kult, ale mne sa skôr zdá, že spoločnosť sa po tridsiatich rokoch, kedy sa budovala liberálna demokracia, rozhodla zaradiť spiatočku. Už som spomenul, že to nevidím ako prekvapivé v tom slova zmysle, že v krajinách okolo nás už tieto trendy bežia, Slovensko sa chvíľu zdalo, že z toho vybočí, bolo to vidieť pri voľbe prezidentky Zuzany Čaputovej, kde bolo veľkým prekvapením, že ona ako kandidátka s na Slovenské pomery extrémne liberálnymi názormi uspela, ale tie parlamentné voľby nás všetkých vrátili v tomto zmysle na zem, lebo ukazujú, že Slovenská spoločnosť vnútorne nezmenila svoju mentalitu a sme naďalej ukotvení v tomto priestore. Samozrejme, má to svoje príčiny, lebo vychádzame z nejakých podmienok, sme poznačení komunizmom, ďalej sme poznačení tým, že tá sekularizácia, ktorá bola na západe, nezasiahla zatiaľ Slovensko, alebo tie krajiny V-štvorky takým drastickým spôsobom, to znamená, že u nás je aj ten vzťah ľudských práv chápaný na základe prirodzeného zákona oveľa silnejší a v tomto zmysle sa mi zdá, ako keby spoločnosť bola nastavená tak, že je ochotná vzdať sa niektorých prvkov liberálnej demokracie na úkor toho, čo by som nazval väčším poriadkom, nejaká ustálenosť. Ten pocit ohrozenia, pocit nezvládnutej globalizácie, pocit z toho, že hoci sme súčasťou európskeho projektu, ale neustále sme konfrontovaní s hodnotovými témami, ktoré sú nám vnucované, alebo vkladané nasilu, tak toto tu stále existovalo a existuje a myslím si, že príklon ku konzervativizmu, ktorý teraz nastal, alebo sa len navonok ukázal, že existuje, je veľmi silný a je vlastne len prirodzeným dôsledkom toho celého. Iste, je otázkou, ako to celé skončí, ale mňa ten konzervatívny populizmus v tomto zmysle neprekvapuje a očakávam, že tieto trendy sa budú v budúcnosti ešte viac prehlbovať.
V stredu v raňajších hodinách Slovenskom zarezonovala správa o hromadnom zatýkaní sudcov a úradníkov Národnou kriminálnou agentúrou. Zatkli vyše 10 ľudí. Je to náznak toho, že na Slovensku sa začne naozaj nastoľovať spravodlivosť?
Určite je to dobrá správa, lebo koniec koncov, aj parlamentné voľby boli predovšetkým o zápase s korupciou, o tom, že ľudia chceli zmenu a hlavne ľudia chceli, aby sa verejný život doslova vyčistil, čiže podľa mňa aj tie vyšetrovacie a policajné orgány chápu, že teraz je zelená na to, aby sa tie staré veci uzavreli a aby ľudia, ktorí sa dopúšťali zločinov, aby boli potrestaní. Myslím si, že ten zákrok proti sudcom je veľkou príležitosťou na to, aby aj samotný sudcovský stav začal odznova a získal si dôveru verejnosti. Čiže tento krok treba oceniť a verím tomu, že to bude dotiahnuté do konca.
