Vianočné sviatky sú už dávno za nami, ako liturgicky, tak aj náladovo. Pred pár týždňami sa nám podarilo úspešne vstúpiť aj do priestupného roka, v ktorom si vzájomne prajeme to najlepšie. Ten nám sľubuje niečo špeciálne už dlhšie. Už minimálne od vlani. Konkrétne na deň (29. február), pre ktorý ho nazývame práve priestupným. Myslím, že sčasti sme POLITIKE dovolili trochu odpočinúť si a prežiť sviatky v pokoji. Dobre nám to veru padlo, aj ona to zvládla bez nás. Popasujeme sa s vianočným odkazom aj nasledujúci mesiac a pol?
Pred každými voľbami v našej krajine sa rozpráva o kresťanskom hlase a jeho dôležitosti. Výtlak, ktorý kresťania majú sa najlepšie prejavuje z princípu práve v týchto časoch – predvolebných. Túžba po kresťanských hlasoch je preto obrovská. Veľa sa o tom píše, veľa sa o tom už napísalo. Veľa sa to analyzuje, veľa sa pravdepodobne aj bude.
Kto volí KDH, kto volí Kresťanskú úniu, kto Kuffovcov, kto Kotlebovcov? Kto nevolí KDH, kto nevolí Kresťanskú úniu, kto nevolí Kuffovcov a kto nevolí Kotlebovcov? Prečo je to tak? atď…
Prehltnúť či neprehltnúť sa nám osobné spory podarilo. Kandidátky sa už pomaly tlačia, každý vie za koho ide. Volič je naopak trošku zmätený a nevie. Po prečítaní blogu vedieť asi tiež nebude. Nevadí, cieľ možno nazvať vznešenejším.
O jednote taktiež napísané bolo toho dosť. Celkom toho zniesla. Musíme sa ale pohnúť ďalej a prestať sa vzájomne bičovať prázdnymi slovami. Jednota má byť zbraňou, ktorá spája. Zatiaľ viac rozdeľovala, lebo nebola jednotou pravou. Ak neviem narábať so zbraňou, nepoužívam ju, lebo si ublížim.
Obdobie pred a po voľbách do Európskeho parlamentu nám ukázalo, že jednota tak úplne možná zatiaľ nejestvuje. Ani tá billboardová, ani markentingová, bohužiaľ ani tá politicko-kresťanská. Ďalších 10 článkov by nestačilo na vysvetlenie, že „Prečo asi tomu tak je?“. Uspokojme sa pre tentokrát s jednoduchou odpoveďou: LEBO EXISTUJÚ ROZDIELY.
Čo má byť teda posolstvom alebo želaním týchto riadkov? Jednota je momentálne zahmlená a matne viditeľná. Je to bolestivé, ale je to fakt. Fakt, ktorý nevylučuje spoluprácu. Keď sa naučíme najprv spolupracovať, postupne by sme sa mohli naučiť rásť aj v jednote.
A v čom spolupracovať? Spolupracovať aspoň v konkrétnych otázkach, v ktorých sa vieme zhodnúť. Je nepochopiteľné, že napriek tomu, že naša názorová a hodnotová DNA je totožná, nespolupracujeme. (Samozrejme s populistickým a fašistickým dištancom.)
Je nevyhnutné zbytočne a nezmyselne kádrovať predkladateľov napr. pro-life zákonov, ak ide o dobrú vec?
A čo ten vianočný odkaz na nasledujúce mesiac a pol? Verím, že sme kresťania preto, lebo si našu vieru spájame s narodením Ježiša Krista. Nie sme kresťania preto, lebo je nám blízka kresťanská politika. Skúsme ho do volieb neukrižovať predčasne. Spolupracujme tam, kde to potrebujeme a dokážme sa zrieknuť svojej pýchy. Kde to potrebuje Slovensko.
