Kresťanská politika na Slovensku upadá. Zo silného kresťanského prúdu, ktorý v deväťdesiatych rokoch určoval slovenskú politiku ostalo torzo. Jednotu, odbornosť, víziu nahradili žabomyšie spory, diletantstvo, politický avanturizmus. Potrebujeme sa vrátiť späť ku koreňom kresťanskej politiky.
Slovensko čelí postupnej liberalizácii. Nevidíme to iba v prieskumoch verejnej mienky, ale aj v každodennom živote okolo nás. Jej vinou nie sú liberáli, ale my kresťania, osobitne kresťania v politike. Socialistický liberalizmus môže víťaziť iba tam, kde zlyhajú kresťania a konzervatívci.
Napriek všetkému je Slovensko stále väčšinovo kresťanskou a tradičnou krajinou. Slováci poznajú pravé hodnoty. Potrebujú však jasné vodcovstvo, potrebujú ukázať cestu, ako si môžu uchovať svoju krajinu a všetky dobrá, ktorá nám boli odovzdané predkami.
Kresťania v politike sa musia opäť stať lídrami, musia formovať politiku. Nie držať tašku na liberálnych tlačových konferenciách. Ak nesformujeme samostatnú politickú silu – koalíciu tých, čo chcú Slovensko hodnôt a nie Slovensko televíznych fariem, zlyháme vo svojej historickej úlohe.
Ešte stále nie je neskoro. Ešte stále môžeme začať spoluprácu založenú na zdieľaných hodnotách. Ešte stále nie je neskoro sa preniesť cez žabomyšie spory. Ešte stále nie je neskoro sa správať štátnicky.
Za Kresťanskú úniu podávam ruku všetkým stranám s kresťanským a demokratickým programom a voličmi. Je čas byť odvážny a prekonať sám seba. Ja sa pokúsim. Po voľbách sa obrátim na parlamentných kresťanských politikov a budem iniciovať spoločnú diskusiu. Lebo spolupracovať môžeme až potom, čo sa pochopíme a pochopíme sa až potom, keď sa začneme rozprávať.
