Situácia okolo koronavírusového ochorenia odkryla okrem iných vecí vo veľkom aj ľudskú hlúposť, čo máme možnosť sledovať vo viacerých spektrách, od ľudí, ktorí vravia, že nosiť rúško je rúhanie sa Bohu, lebo Boh nás zachráni, cez nápady na totálny blackout krajiny a nahnanie všetkých rizikových ľudí (dôchodcovia) v tom istom čase do nákupných centier až k slepému nasledovaniu idolov, či už Petra Pellegriniho alebo Igora Matoviča.
Lenže keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Nastal preto čas na analýzu dát a hľadanie skutočných riešení, ktoré majú na zreteli v prvom rade život občanov a v druhom rade ekonomiku krajiny.
Analýza dát je v tomto prípade veľmi prospešná. Pozrime sa napríklad na dáta o úmrtnosti na ochorenie spôsobené vírusom SARS–CoV-2 (zdroj: CCDC)
Vek Miera úmrtnosti v %
80+ 14,8
70-79 8
60-69 3,6
50-59 1,3
40-49 0,4
10-39 0,2
0-9 0
Tieto dáta sú viac menej potvrdené aj z Európy.
Podľa správy Talianskeho ministerstva zdravotníctva len 0,8% ľudí, ktorí podľahli koronavírusu, nemalo žiadne iné zdravotné ťažkosti. Zo štatistiky vyplýva, že z obetí ochorenia COVID-19 malo viac ako 75% vysoký krvný tlak, asi 35% cukrovku a 33% ochorenie srdca. Priemerný vek ľudí, ktorí podľahli ochoreniu, je 79,5 roka. Náchylnejší na akútne príznaky sú ľudia trpiaci respiračnými ťažkosťami a ochoreniami, napríklad astma.
Skutočným riešením teda nie je zavrieť celé Slovensko na tri týždne do karantény. Skutočným riešením je zavrieť do karantény rizikových pacientov až do ukončenia svetovej pandémie tohto ochorenia. Vláda by mala okamžite nariadiť karanténu ľudí nad 60 rokov, ľudí s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, srdcovými a respiračnými ochoreniami. Väčšina môže byť v domácej karanténe, no pacienti, čo potrebujú opateru a spoločnosť, by mohli byť umiestnení do špecializovaných karanténnych zariadení. Na to môžu poslúžiť napríklad uvoľnené školské internáty, školy atď. Zvyšok Slovenska by mal s bezpečnostnými opatreniami – nosenie rúška, zvýšená osobná hygiena – obnoviť plnohodnotné fungovanie štátu, vrátane otvorenia všetkých prevádzok. Úmrtnosť nerizikových pacientov je totiž limitná k nule, preto bežné preventívne opatrenia sú plne postačujúce. A bez fatálnych následkov na Slovenskú ekonomiku.
