štvrtok, 5 augusta, 2021
Úvod Blogy Ku dňu pamiatky obetí holokaustu

Ku dňu pamiatky obetí holokaustu

Dnes je to presne 75 rokov, čo červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz – Birkenau. V tento deň si spoločne spomíname na obete holokaustu, na hrôzy, ktoré dokáže vyvolať nenávisť a zaslepenosť. Dnes si pripomíname milióny obetí, ktoré hrozným spôsobom trpeli a ďalšie desiatky miliónov životov, ktoré boli zničené. Hrôzy vojny aj dnes otriasajú týmto svetom, preto je o to viac potrebné stať sa hlasom, ktorý volá po zmierení a ukončení vojen.

Predzvesť hrôzy:

List Edity Steinovej (sv. Terézia Benedikta od Kríža, +1942, Auschwitz Birkenau) adresovaný jeho svätosti Piovi XI z roku 1933:

Svätý Otče, ako dieťa židovského národa, ktoré jedenásť rokov z Božej milosti je zároveň dieťaťom Katolíckej Cirkvi, odvažujem sa pred otcom všetkého kresťanstva vysloviť to, čo trápi milióny Nemcov.

Už týždne vidíme, že sa v Nemecku dejú veci, ktoré odporujú každej spravodlivosti a ľudským právam, pričom o kresťanskej láske k blížnemu nemožno ani hovoriť. Počas mnohých rokov nacionálno-socialistickí vodcovia hlásali nenávisť voči Židom. Nakoľko teraz odovzdali vládu do ich rúk a do rúk zástupov ich priaznivcov – medzi nimi sú, samozrejme, dokázateľní zločinci – a ozbrojili ju, osivo tejto nenávisti vyklíčilo.

 Že sa stali výtržnosti, vláda ešte pred krátkym časom pripustila. V akom rozsahu, o tom si nemôžeme vytvoriť obraz, lebo verejná mienka je umlčaná. Ale po posúdení toho, čo mi je známe cez osobné vzťahy, sa nejedná v žiadnom prípade o ojedinelé výnimky.

 Pod tlakom hlasov spoza hraníc prešla vláda k „miernejším“ metódam. Vydala heslo, že sa „žiadnemu Židovi neskriví vlas na hlave.“ Ale svojím vyhlásením bojkotu, že ľuďom berie hospodárske zabezpečenie, občiansku česť a ich vlasť, privádza mnohých do zúfalstva. Počas posledného týždňa som sa súkromnou cestou dozvedela o piatich prípadoch samovrážd kvôli týmto opatreniam. Som presvedčená, že sa jedná o všeobecný jav, ktorý bude vyžadovať ešte viac obetí. Je poľutovaniahodné, že nešťastníci už nemajú vnútornú silu, aby niesli svoj osud. Ale zodpovednosť leží predsa vo veľkej miere v rukách tých, ktorí to dohnali tak ďaleko. A padá i na tých, ktorí pritom mlčia.

 Všetko čo sa denne deje, vychádza od vlády, ktorá sa volá „kresťanská.“ Týždne očakávame a dúfame, nielen Židia, ale tisícky katolíkov v Nemecku, a myslím, že na celom svete, že Kristova Cirkev zodvihne svoj hlas, aby zastavila zneužívanie Kristovho mena. Či nie je zbožšťovanie rasy a štátnej moci, ktoré denne vtĺka cez rozhlas masám práve toto, otvorenou herézou? Nie je zničujúci boj proti židovskej rase potupením najsvätejšieho človečenstva nášho Spasiteľa, najsvätejšej Panny a apoštolov? Nestojí toto všetko v otvorenom protiklade so správaním sa nášho Pána, ktorý sa ešte na kríži modlil za svojich prenasledovateľov? A nie je čiernou škvrnou v kronike tohto Svätého roka 1933, ktorý má byť rokom pokoja a zmierenia?

 My všetci, ktorí sme vernými deťmi Cirkvi a pozeráme sa na dianie v Nemecku s otvorenými očami, bojíme sa najhoršieho pohľadu na Cirkev, ak mlčanie potrvá ešte dlho. Sme i toho názoru, že toto mlčanie nebude schopné natrvalo zabezpečiť pokoj so súčasnou nemeckou vládou. Boj proti katolíkom prebieha teraz ešte v tichosti a vedie sa menej brutálnymi formami ako proti židovstvu, ale nie menej systematicky. Nepotrvá to dlho a v Nemecku žiaden katolík nebude mať svoje postavenie, keď sa bezpodmienečne neupíše novému kurzu.

 Pri nohách Vašej Svätosti, prosiac o apoštolské požehnanie

Nemeckí občania, ktorí boli privedení červenou armádou, aby videli obete holokaustu. Zdroj: getty images

Tento list sv. Terézie Benedikty, spolupatrónky Európy je silnou predzvesťou toho, čo sa udialo počas 2 svetovej vojny v nacistickom Nemecku a na okupovaných územiach. Hrôzy spôsobené ideou národného socializmu dodnes vyvolávajú zimomriavky. O to viac, že táto idea stále tlie v spoločnosti a ťažká sociálna situácia mnohých ľudí ju môže opäť nechať rozhorieť. V inej podobe, s inou tvárou, ale s tou istou podstatou. Aj na Slovensku sa niektorí politici inšpirovali ideou národného socializmu, prihlásili sa ku kresťanstvu, svojho lídra nazývali „vodca“, kričali „nech žije vodca“ (Heil dem Führer), rómov a utečencov označovali za parazitov, incestné opice. Podobne ako v liste sv. Terézie Benedikty, aj oni svoju rétoriku pod tlakom upravili, no obsah idey národného socializmu v nich nevymizol. Dnes sú druhou najsilnejšou stranou na Slovensku. V roku 1933 si nikto ani len nepredstavoval, aké hrôzy objaví červená armáda po vstupe do Osvienčimu. Rovnako tak si dnes nechceme pripustiť, kam smeruje nenávisť a idea národného socializmu, skrývajúceho sa za Všemohúceho Boha, no vo svojej podstate mu ďaleko vzdialená.

Pohľad na pece s ľudskými pozostatkami pri oslobodení Osvienčimu. Foto: Getty Images

Neprišiel som sem však dnes prorokovať, čo sa udeje, ani vyvodzovať závery. Dnes si chceme v modlitbe spomenúť na hrôzy nacizmu, prosiť Boha o odpustenie týchto zločinov a o ochranu, aby sa už nič podobné neudialo.

Telá žien v bloku 11. objavené Sovietskymi vyšetrovateľmi. Foto: Stanislaw Mucha

Pripájam sa teda k včerajšej výzve sv. Otca Františka: „Pri pohľade na túto nesmiernu tragédiu, na túto ukrutnosť, je neprípustná ľahostajnosť a je tu povinnosť pamätať. Zajtra sme všetci pozvaní ku chvíli modlitby a sústredenia, v ktorej si každý vo svojom srdci povieme: už nikdy viac, nikdy viac!“

Podporte nás

Sme mediálny startup, ktorý chce vytvoriť priestor pre konzervatívne a kresťansky zmýšľajúcich ľudí na pokojný a konštruktívny dialóg bez osočovania.

Zanechajte komentár

Najčítanejšie