Predvolebné vyjednávania začali až neuveriteľne rýchlo. Tri strany sú pripravené vstúpiť do vlády, ostáva pre ne už iba dohodnúť si podmienky. Čaká sa iba na vyjadrenie Andreja Kisku a strany ZA ĽUDÍ.
Už v predvolebnej kampani bolo jasné, že strana ZA ĽUDÍ prišla na preplnené ihrisko. Počet opozičných strán bol vysoký a tým pádom sa znižovali šance na vstup do parlamentu pre viaceré strany. Príchod Andreja Kisku v konečnom dôsledku dopomohol stranám PS-SPOLU a KDH mimo parlament. A práve s týmito stranami chcel Andrej Kiska tvoriť jadro novej vládnej koalície.
Strany OĽaNO a Sme Rodina boli na okraji záujmu Kisku, Trubana a Hlinu. Bavili sa s nimi len s veľkou nechuťou, u Igora Matoviča pre jeho útočný a rozbíjačský spôsob politiky, u Borisa Kollára pre jeho pochybnú minulosť a populistické nápady s 25.000 bytmi, land rovermi pre každého a schovávaním dlhu mimo oficiálne čísla.
Paradoxne, dnes čiastočne aj vďaka Kiskovi samotnému a jeho neochote spojiť sa s inými stranami, aj kvôli jeho videám, ktoré značne spochybňujú jeho morálny kredit, je dnes stranou do počtu, ktorá nie je esenciálna pri zostavovaní vlády, a nad ktorou naopak ohŕňajú nos budúci koaliční partneri.
Andrej Kiska má teda pred sebou tri možnosti, z ktorých ani jedna nie je to, čo chcel.
- Možnosť: vstúpiť do novej, protikorupčnej populistickej vlády, kde bude v úlohe najslabšieho koaličného partnera. Táto možnosť je mu výrazne proti srsti, keď ešte pred pol rokom mal ambíciu stať sa premiérom a tvoriť jadro zmeny spoločne s PS-SPOLU a KDH.
- Možnosť: vstúpiť do opozície spoločne so SMER-SD a ĽSNS. Divotvornejšiu a toxickejšiu opozíciu si asi neviem predstaviť. Takýto krok by pravdepodobne znamenal rýchly rozpad Kiskovej strany a svojím voličom by musel vysvetľovať, prečo dal prednosť „mafii a fašistom“ pred vládou zmeny. Voliči by mu tento krok neodpustili.
- Možnosť: rezignovať na post predsedu svojej strany, skončiť s politikou a vrátiť sa k manželke do Popradu. Táto možnosť je asi najpravdepodobnejšia. V strane Andreja Kisku je mnoho ľudí, ktorí by boli schopní túto stranu viesť aj nadalej, pretože osobnostným deficitom rozhodne netrpí. A možno by sa rozpadla ako Procházkova Sieť a poslanci by sa rozdelili do iných strán. A možno by to tak bolo lepšie pre všetkých.
V každom prípade, budeme mať pomerne silnú vládu, ktorá má pred sebou ťažké výzvy, pretože zdedila štát personálne previazaný na oligarchov a mafiu. V prípade vlády s ústavnou väčšinou sa môže podariť veľa zmien. Treba len ustrážiť, aby tie zmeny neboli robené horúcou hlavou a do budúcna nám nepodmínovali fungovanie právneho štátu.
