Je týždeň po voľbách. Pre voličov KDH bola prvá marcová nedeľa smutným dňom, keď sa napriek dobrej kandidátke a veľkému úsiliu hnutie opäť do parlamentu nedostalo. A to napriek tomu, že nás v absolútnych číslach volilo viac ľudí ako pred štyrmi rokmi.
Je čas urobiť dobrú reflexiu prečo sa tak stalo. Dva najčastejšie dôvody prečo mali naši podporovatelia problém dať svoj hlas KDH, ktoré zazneli na každom predvolebnom mítingu, na ktorom som sa zúčastnil, boli: vystupovanie predsedu (najmä v diskusii RTVS s Kotlebom) a dohoda s liberálmi.
Pre mňa nebol ani tak problém “pakt o neútočení s PS/Spolu” ale jeho interpretácia. Keď Robert Fico neustále opakoval, že tu okrem neho nemá kto vládnuť a neexistuje alternatíva, bolo správne ukázať, že tu alternatíva je a KDH bude jej konzervatívnou časťou. Kresťansko-demokratické hnutie však vďaka tejto iniciatíve dostalo nálepku “liberálne”, čo je samozrejme nezmysel. Bude užitočné, aby sme sa nad tým viac zamysleli.
Veril som tomu, že ľudia na kandidátke, najmä v module Sila kresťanského a konzervatívneho sveta, presvedčia svojimi postojmi a príbehmi. Vysvetľovali sme, písali, organizovali… Faktom však je, že v sme mali veľa neprajníkov, ktorí blud o liberálnosti KDH radi opakovali. Postoje iných kandidátov veľmi nepomohli, ľudia chceli počuť jasné ÁNO alebo NIE od predsedu až po uisťovania o tom, v akej situácii odíde z vlády.
Našim najväčším nepriateľom sa stalo čierno-biele zjednodušovanie a Alojz Hlina sám nedokázal dobre čeliť širokej kritike a neskôr neférovým útokom Igora Matoviča či Mariána Kotlebu. Postavil dobrú kandidátku, no chýbala komunikačná stratégia a nám sa nepodarilo presvedčiť dosť zneistených voličov o tom, že KDH je jasná kresťanská a konzervatívna strana. Myslím, že na výsledku sa sčasti podpísala aj kampaň Anny Záborskej a jej kolegov v štýle voľte nás, aby “vaše hlasy neprepadli” a to, že nezanedbateľná časť zneistených sa rozhodla dať svoje hlasy najradikálnejším “kresťanským” hlasom, ktoré zaparkovali u Kotlebovcov.
Tieto externé faktory ovplyvnili našich voličov, ale je potrebné, aby sme sa pozreli aj dovnútra – prečo sme nedokázali nájsť spoločnú reč s tými, ktorí odišli. Isto nebolo jednoduché rokovať o kandidátke s ľuďmi, ktorí sa otočili ku KDH chrbtom a založili Kresťanskú úniu. Na druhej strane naša ponuka bola zrejme slabá a to Matovič maximálne využil. Osobne si myslím, že kresťan z KÚ by sa lepšie cítili u nás ako v OĽANO, podobne ako Anna Verešová, Soňa Gaborčáková či Elena Červeňáková. Výsledok sa ráta. Teraz však sú ľudia z KU v parlamente a my sme sa doň nedostali. To nám tiež niečo hovorí pre budúcnosť.
V kampani nám chýbali témy zaujímavé pre ľudí. Vymenili sme ich za uisťovanie, že nie sme liberáli a prosby o pomoc. Nie je pravda, že tu nebola potreba strany ako je KDH. Som presvedčený, že na Slovensku je a bude potreba kresťanskej demokracie a politiky založenej na sociálnej náuke cirkvi ako svetla pre súčasné veľké výzvy. Voličom jednoducho chýbala dôvera, že KDH je dobrá kresťansko-demokratická strana.
Z mnohých strán som počul, že takú dobrú kandidátku KDH ešte nemalo. No kandidáti dokázali dôveru navrátiť len sčasti. Bude preto treba podrobiť dobrej analýze naše vlastné rozhodnutia, chýbajúcu spoločnú stratégiu a spôsob vedenia kampane. Na to potrebujeme vytvoriť priestor a tiež čas na prípravu novej vízie kresťanskej demokracie. Preto verím, že voľba nového vedenia sa neuskutoční skôr ako za 3-6 mesiacov. Paradoxne tomu teraz môžu napomôcť aj opatrenia proti šíreniu korona vírusu..
Deťom na Slovensku sa opakovane vyčíta, že nevedia čítať s porozumením… Myslím, že tieto voľby a čas, ktorý prichádza, bude podobným testom pre dospelých. Ak nevieme čítať s porozumením politický kontext, ak hlavným kritériom pre naše rozhodnovanie je náš dojem z politických lídrov a ak nemyslíme okrem emócií (či pozitívnych alebo negatívnych) na niekoľko krokov ďalej, potom je veľká pravdepodobnosť že skôr či neskôr budeme sklamaní. Výmena ficovej trojvlády bude ťažký oriešok. Uvidíme, ako si s ňou poradí koalícia, v ktorej tou silnejšou časťou sú nesystémové strany. Máme možnosť si to zažiť a získať priamu skúsenosť pred ďalšími voľbami, ktoré môžu prísť aj dosť predčasne.
Vladimír Palko nedávno zopakoval, že KDH je neobnoviteľné. Nemyslím si to. Napriek zlým rozhodnutiam a opätovnej prehre cítim z povolebných reakcií ľudí NÁDEJ. Dostávame opakované výzvy nevzdávať sa a ísť ďalej, kandidovať do vedenia a pomôcť skutočnému reštartu KDH. Počas kampane som spoznal pekných ľudí, osobnosti, ktorým na kresťanskej demokracii úprimne záleží. Spolu s kolegami z kandidátky pôjdeme ďalej a budeme pokračovať v tom, čo sme robili v tejto kampani. Budeme prinášať nádej, že je možno obnoviť stranu, ktorú zakladali naši otcovia a ľudia z kresťanského disentu. Nádej, že do politiky môžu ísť aj ľudia, ktorí chcú počúvať a robiť politiku iným spôsobom ako sme na to boli zvyknutí. Nebudeme kričať a stupňovať drsné výroky. Budeme rozmýšľať o väčšej jednote kresťanov v politike. Chceme byť alternatívou pre tichú väčšinu našej spoločnosti a robiť poctivú politiku normálnym spôsobom. Bude to ťažké obdobie, ale som presvedčený, že pomôže väčšej politickej zrelosti celej našej spoločnosti.
Marián Čaučík.
